Spotting trip report – Japonsko a Južná Kórea (3. časť)

• 03.09.2023 09:00

Nocľah v skromnom hoteli neďaleko medzinárodného letiska Incheon v Soule bol po dlhej ceste z Európy do Tokia a následnom poldňovom fotografovaní a ďalšom lete z Tokia do Južnej Kórey síce veľmi zaslúžený, ale o to kratší. Čakali nás totiž len dva dni v juhokórejskej metropole, ktoré sme museli a aj chceli využiť na maximum. V pláne bolo fotografovať hlavne na letisku Incheon, ale obísť sme nechceli ani menšie letisko Gimpo. Nakoľko v zime svetelné podmienky na dráhach v Incheone sú výrazne lepšie popoludní ako ráno, rozhodli sme sa hneď v prvý deň „vybaviť“ letisko Gimpo. To ráno bolo našťastie slnečné, a tak hoci sme boli po dlhej ceste a veľmi krátkej noci unavení, vydali sme sa na cestu. Naše ubytovanie na dve noci som našiel cielene v blízkosti stanice vlaku AREX, ktorá spája nielen obe letiská, ale pokračuje aj do centra mesta. Na to sme bohužiaľ pri tak krátkom pobyte nemali čas, ale tak snáď sa tam raz vrátim aj na dlhšie. K stanici Unseo sme to nemali ďaleko a z nej sme pokračovali už z včerajšieho večera známym vlakom až na letisko Gimpo. Pre krátkosť pobytu v Soule sme nemohli riešiť nejaké fotografovanie pri dráhach letiska Gimpo, rozhodli sme sa len otestovať vyhliadkovú terasu, ktorá sa nachádza na streche administratívnej budovy správy letiska, v pešej dostupnosti od terminálov letiska i stanice vlaku AREX. Terasa je dostupná bezplatne zo 6. poschodia budovy po zapísaní sa do akejsi knihy návštev, jej nevýhodou je však nielen poloha (nachádza sa na východnej strane letiska a väčšina diania hlavne na dráhach je teda v protisvetle po väčšinu času), ale navyše otvára sa až o 10:00 h, čím prípadnému spotterovi utečú aj vzácne prvé hodiny dňa, kedy by svetlo bolo ešte dobré.

B777-200 Japan Airlines JA708J (GMP)	B737-900 Eastar Jet HL8097 (GMP)

Letisko Gimpo je veľmi staré, vzniklo ešte počas druhej svetovej vojny ako vojenská základňa. Od roku 1958 začalo slúžiť na civilné účely a po uzatvorení starého letiska Yeouido plnilo úlohu hlavného a jediného letiska Soulu. Po vybudovaní a otvorení nového letiska Incheon sa jeho význam degradoval na vnútroštátne letisko, ktoré je pre krátke vnútroštátne lety oveľa výhodnejšie ako Incheon, nakoľko leží bližšie k centru mesta. Po krátkej prestávke sa však na Gimpo vrátili aj medzinárodné lety aspoň v obmedzenej miere, predovšetkým tie smerujúce do Japonska, na Tchaj-wan či do hlavných metropol Číny. Letisko tak má podobný charakter ako napr. Taipei-Songshan či Tokio-Haneda, teda predovšetkým vnútroštátne lety a zopár medzinárodných „shuttle“ letov do okolitého zahraničia (aj keď v prípade Hanedy sa v posledných rokoch v obmedzenej miere rozvinuli medzinárodné lety do celého sveta). Na Gimpe preto nájdeme aj dva terminály, vnútroštátny a medzinárodný, stojace prakticky oproti sebe a medzi nimi sa nachádza práve administratívna budova Korea Airports s vyhliadkovou terasou. Pre vzlety a pristátia lietadiel sú určené dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy v smere 14/32, dlhé 3 600 resp. 3 200 metrov, ktorých smer napovedá, že najmä v zime je fotografovanie z rannej strany veľmi krátke a slnko rýchlo prechádza do osi dráhy a nevhodného uhla. Bohužiaľ, celá infraštruktúra letiska sa nachádza východne od dráh, takže pre kvalitné fotografovanie je nevyhnutné vybrať sa na opačnú stranu letiska, zo západu, na čo sme my bohužiaľ nemali čas, museli by sme obetovať popoludňajšie fotografovanie na letisku Incheon, čo sme nechceli.

ATR72 Hi Air HL5244 (GMP)	A380 Korean Air HL7613 (ICN)

A tak sme po príchode zamierili rovno na spomínanú terasu, ktorá ponúka výhľad smerom na západ a na sever. Zatiaľ čo samotné dráhy a odbavovacia plocha vnútroštátneho terminálu sú situované smerom na západ a akékoľvek fotografovanie po 10:00 h v zime je teda veľmi ťažké, aspoň odbavovacia plocha pre medzinárodné lety je situovaná smerom na sever a je preto dobré nasvietená aj počas dňa. Terasa sa však nachádza pomerne ďaleko od diania na tejto ploche a v ceste stojí množstvo prekážok v podobe svetelných stožiarov a rôznych budov s anténami, fotografovať sa teda dá jedine počas rolovania lietadiel medzi dráhami a stojiskami medzinárodného terminálu. Avšak tá pre nás zaujímavejšia prevádzka sa odohrávala pred vnútroštátnym terminálom, tým smerom však bolo možné fotografovať maximálne z uhla lietadlá schádzajúce z dráhy po pristátí. Počkali sme si preto na pár pohybov lietadiel medzi dráhami a medzinárodným terminálom, nakoľko bolo jasné, že s pribúdajúcim časom a teplotou začne byť aj v tomto prípade problém s vlnením vzduchu vzhľadom na veľkú vzdialenosť. Z domácich lietadiel nás však potešil ružovo sfarbený ATR-72 spoločnosti Hi Air, ktorý mal stojisko práve na okraji odbavovacej plochy medzinárodných letov (odkiaľ boli cestujúci prevážaní do vnútroštátneho terminálu autobusom) a dal sa preto celkom dobre odfotografovať. Po asi 90-minútovom pobyte nemalo zmysel ďalej na Gimpe zostávať, určite by som sa sem však chcel niekedy vrátiť na dlhší čas, ale to už určite z tej „správnej“ strany letiska, teda zo západu. My sme sa rozhodli presunúť sa na naše hlavné letisko Incheon.

B737-400F Air Incheon HL8271 (ICN)	B737-800 Tway Air HL8095 (ICN)

To bolo otvorené v roku 2001 a odvtedy sa stalo hlavným letiskom pre Soul. K pôvodnému Terminálu 1 pribudol v roku 2008 satelit v strede plochy, ktorý je spojený s Terminálom 1 podzemným vlakom iba pre cestujúcich a slúži predovšetkým leteckým spoločnostiam v rámci Star Alliance, ktorej členom bol aj domáci dopravca Asiana Airlines, ktorý je aktuálne v procese integrácie s národným dopravcom Korean Air. V roku 2018 bol napokon otvorený nový Terminál 2 na severe letiska, do ktorého sa presťahovali všetky lety Korean Air a jeho partnerov v rámci aliancie SkyTeam. Letisko je pravidelne vyhodnocované ako jedno z najlepších na svete a patrí do kategórie 5-hviezdičkových letísk podľa hodnotenia Skytrax. Nás však ako spotterov oveľa viac zaujímala intenzita a pestrosť jeho prevádzky ako ocenenia pre jeho služby a architektúru. Tá prevádzka sa v čase našej návštevy odohrávala na troch vzletových a pristávacích dráhach. Dráhy 15L/33R a 15R/33L sa nachádzali na východ od terminálov letiska a vtedy jediná dráha 16/34 sa nachádzala na jeho západnej strane. V súčasnosti je už aj na západnej strane letiska dobudovaná paralelná dráha v rovnakom smere, tieto dve preto boli preznačené na 16L/34R a 16R/34L. V roku 2020, keď sme Soul navštívili, uplatňovalo letisko pomerne zložitý systém používania jednotlivých dráh v určitých hodinách, všeobecne však bolo možné povedať, že najvýchodnejšia dráha 15L/33R sa používala ako dráha na pristátie pre časť letov s cestujúcimi a všetky nákladné lety, vedľajšia dráha 15R/33L sa používala ako hlavná dráha pre vzlety a na západe stojaca dráha 16/34 sa používala kombinovane na časť pristátí lietadiel s cestujúcimi a časť vzletov.

A320 Spring Airlines B-6841 (ICN)	B737-800 Jin Air HL8244 (ICN)

Najzaujímavejšia pre nás preto z pohľadu prevádzky bola určite dráha 15L/33R, ale naopak z pohľadu scenérie v pozadí bola atraktívnejšia západná dráha 16/34. Problém bol však v tom, že zatiaľ čo k obom východným dráham sa dalo celkom pohodlne dostať buď z Terminálu 1 pešo, alebo od stanice vlaku AREX Cargo Terminal autobusom zdarma, na dopravu k západnej dráhe bolo nevyhnutné od Terminálu 1 použiť jeden z miestnych platených autobusov, ktorý obchádzal juhozápadný koniec letiska a nemal práve časté intervaly. Preto sme sa na Mirkov návrh rozhodli, že v prvý deň skúsime naše šťastie pri dráhe 15L/33R, konkrétne pri jej južnom konci, nakoľko aj v Soule je v zime prevládajúci vietor severných smerov. Z letiska Gimpo nebol problém odviezť sa vlakom AREX naspäť až na stanicu Cargo Terminal, ktorá je poslednou stanicou pred samotnými terminálmi letiska Incheon a tam nastúpiť na autobus, ktorý zdarma spája okolité prevádzky v rámci nákladnej zóny letiska. Vystúpili sme na vopred zistenej zastávke a odtiaľ sme kúsok pokračovali pešo a už sme boli na mieste, kde nám v súvislom slede defilovali pristávajúce lietadlá, aj keď iba vo vzduchu oproti (našťastie) modrej oblohe. Počasie bolo v tento deň skutočne pekné a, ako sme zistili nasledujúci deň, aj menej zahmlené, s pribúdajúcim časom boli preto svetelné podmienky čoraz krajšie a krajšie a bola priam radosť fotografovať jedno lietadlo za druhým. Väčšinu prevádzky tvorili logicky lietadlá dvoch hlavných domácich dopravcov Korean Air a Asiana Airlines, vrátane ich nákladných pobočiek, avšak tie boli popretkávané početnými ďalšími domácimi i zahraničnými strojmi.

A321 Asiana Airlines HL8071 (ICN)	B737-800 Jeju Air HL8008 (ICN)

Hoci väčšina príletov na letisko Incheon mierila na dráhu, ktorá bola bližšie z pohľadu smeru, z ktorého lietadlo prilietalo (teda lety prilietavajúce od západu, ktorých bola väčšina, na západnú dráhu a lety prilietajúce z juhu a východu na východnú pristávaciu dráhu), samozrejme s výnimkou nákladných letov, ktoré všetky smerovali na dráhu 33R z dôvodu blízkosti nákladného terminálu, tento systém mal aj svoje výnimky. V niektorých častiach dňa, alebo keď to prevádzková situácia umožnila, boli niektoré prílety radené na príslušnú dráhu aj podľa stojiska, ku ktorému smerovali, čo samozrejme sťažovalo rozhodovanie, na ktoré miesto sa vybrať a s výnimkou nákladných letov bola viac-menej náhoda, čo sme na našom mieste mohli očakávať. Keďže sme si vybrali miesto, ktoré bolo pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie dostupné, museli sme sa zmieriť s tým, že časť prevádzky nám prosto utečie. Napriek tomu sme dúfali, že niekoľko špeciálnych lietadiel, o ktorých sme vedeli, že budú pristávať a chceli sme ich zachytiť, pristanú práve na túto dráhu. Bohužiaľ, nie všetky rozhodnutia počas tohto výletu boli správne a toto bolo jedno z tých druhých, nakoľko obidva logojety Korean Air, ktoré sme chceli vyfotografovať ako aj Boeing 777-200 Jin Air pristáli na „nesprávnej“ dráhe. Keďže na druhý deň nás už čakal podvečer odlet naspäť do Tokia, vybrať sa v druhý deň popoludní k západnej dráhe nebolo veľmi rozumné, lebo by sme prišli o časť fotografovania v najlepšom svetle a ešte by sme aj podstúpili riziko, že v prípade nejakých problémov nestihneme náš odlet. To však samozrejme neznamená, že sme s fotografovaním neboli spokojní, ale pri správnom rozhodnutí by sme boli ešte spokojnejší.

A321neo China Southern Airlines B-306K (ICN)	A330-200 Korean Air HL8212 (ICN)

Po prvom dni fotografovania sme sa vrátili do nášho hotela neďaleko letiska Incheon. Pôvodný plán navštíviť večer aj centrum mesta sme s ohľadom na únavu vzdali a rozhodli sme sa radšej dobre vyspať pred nasledujúcim dňom. Jeho program bol viac-menej jasný. Keďže letisko Gimpo sme navštívili už včera a fotografovanie na ňom nie je bez výletu k dráham vôbec dobré, zamierili sme ráno neomylne znova na Incheon, tento krát však z východnej strany. Prvým problémom bolo, že poloha slnka v zime nie je z rannej strany ideálna a vďaka orientácii dráh v smere 15/33 prejde veľmi rýchlo do nevhodnej polohy, na druhej strane nám bolo ľúto premrhať celé ráno len preto, že čas na fotografovanie bol veľmi krátky. Druhým problémom bolo, že dohľadnosť bola horšia ako včera, nebola síce hmla, ale vo vzduchu bol opar, ktorý tlmil aj slnečné lúče, a to počas celého dňa. Napriek tomu sme sa vybrali na miesto, ktoré nám odporučil náš kamarát Petr, ktorý bol v Soule dvakrát na univerzitnom študijnom pobyte a fotografovanie na miestnych letiskách mal preto v malíčku. Ja som síce zo svojej predchádzajúcej návštevy poznal miesto na golfovom ihrisku južne od prahu dráhy 33R, to však bolo pomerne ďaleko od dráhy a v tlmenom svetle a so zhoršujúcim sa uhlom slnka by lietadlá vo vzduchu neboli práve ideálne na fotografovanie, navyše areál golfového ihriska je zrejme súkromný a počas minulej návštevy ma z neho po nejakom čase vykázali. Preto sme podľa Petrových inštrukcií zamierili zo stanice vlaku AREX Cargo Terminal autobusom k budove Asiana Airlines v areáli nákladných terminálov, kde sa na streche ich administratívnej budovy nachádza priestor, kam chodia zamestnanci z budovy fajčiť.

A330-300 Air Asia X 9M-XXF (ICN)	B757-200F YTO Airlines B-2812 (ICN)

Zo strechy tejto budovy je pekný výhľad na východné dráhy 15L/33R a 15R/33L, aj keď vzdialenosť je pomerne veľká, ale v zimných teplotách je ranné fotografovanie pristátí na dráhe 15L/33R možné a to dokonca s riadiacou vežou a terminálmi v pozadí. Bežným zamestnancom, ktorí sem prídu doplniť zásoby nikotínu, síce fotografovanie zväčša nevadí, ale kvôli kamerám a pre istotu je lepšie zdržiavať sa čo najbližšie pri stene a nechodiť príliš na okraj strechy, aby nás nevideli neželané oči. Vďaka našej obozretnosti sme nezaznamenali žiadne problémy, väčšie starosti nám robil opar a slabé prenikanie slnka. Vyfotografovali sme preto len zopár najnutnejších záberov a rozhodli sme sa toto miesto opustiť. Na presun na druhú stranu však bolo ešte príliš skoro a keďže včera nám naším nesprávnym rozhodnutím „uletel“ na druhú dráhu Boeing 777-200 spoločnosti Jin Air, ktorý sme chceli vyfotografovať, rozhodli sme sa vyskúšať ešte fotopozíciu pri vstupe do nového severného Terminálu 2, kam sme sa odviezli vlakom AREX. Na tomto mieste sa počas lietania v smere 33/34 nedá fotografovať nič iné ako vzlety wide-body lietadiel s dlhým rozjazdom a aj to v nie veľmi dobrom uhle a na veľkú vzdialenosť, avšak chceli sme to aspoň vyskúšať. To sa aj podarilo, hoci s výsledkom vďaka polohe slnka nemôžeme byť veľmi spokojní, tak sme sa rozhodli vrátiť do hotela, odkiaľ sme plánovali vyraziť na popoludňajšiu fotopozíciu už aj s našou batožinou, aby sme sa na konci dňa nemuseli zdržiavať návratom do hotela. Nebolo to síce veľmi praktické, mať od obeda so sebou kufre, ale nakoľko svetelné podmienky boli s pribúdajúcim časom čoraz lepšie, bola by škoda obetovať čas s najlepším svetlom na vyzdvihnutie kufrov z hotela. Navyše sme podľa plánovaných letov vedeli, že jedným z vrcholov dňa bude prílet nákladného Boeingu 757 spoločnosti YTO Airlines, ktorý sme nechceli prepásť.

B737-800 All Nippon Airways JA79AN (HND)	B767-300 Air Do JA602A (HND)

Popoludnie prebiehalo podobne ako deň predtým, len s tým rozdielom, že vzhľadom na očakávaný prílet čínskeho B757F a zlepšujúcim sa svetelným podmienkam som navrhol, aby sme medzičasom prešli do Terminálu 1, odkiaľ sa mal uskutočniť náš odlet do Tokia, hneď po otvorení check-inu si podali naše batožiny a už len tak „naľahko“ sa vrátili na fotopozíciu. Z časového hľadiska to malo vyjsť tesne na chlp a nakoniec to aj vyšlo, aj keď prílet Boeingu sme stihli veľmi tesne a len vďaka záverečnému behu. Našťastie toto miesto je veľmi rozľahlé a trávnaté, takže fotografovať sa dá z viacerých pozícií, išlo len o to, dobehnúť na čo najlepšiu z nich. Záver nášho fotografického dňa potom prebehol už bez nejakých zvláštností, slnko konečne svietilo, aj keď vo vzduchu bol o niečo silnejší opar ako včera. Na mieste sme zostali do poslednej možnej chvíle, kedy sme sa už museli pobrať naspäť do terminálu na náš odlet do Tokia. Samozrejme, to by nebolo moje typické „šťastie“, keby v čase, keď už sme museli miesto opustiť, nepristál práve na túto dráhu v krásnom svetle práve ten Boeing 777-200 Jin Air, ktorý nás včera zarmútil pristátím na „nesprávnu“ dráhu... Napriek tomu sme s dvoma dňami strávenými v Soule boli spokojní, počasie bolo prevažne pekné, ale Soul a jeho letiská by si určite zaslúžili dlhší pobyt, preto mám určite v pláne sa sem vrátiť a na viac dní, zatiaľ na túto príležitosť však stále čakám. Nás čakal už len klasický let na palube Ethiopian Airlines na tokijské letisko Narita, opäť s výborným jedlom a nízkou obsadenosťou, spestrený iba dodatočnou prehliadkou Mirkovej zapísanej batožiny v gate pred odletom, nakoľko z nej musel vybrať nejaké batérie. Po prílete do Tokia nás čakalo ešte 5 dní pobytu a fotografovanie na oboch tokijských letiskách, ale o tom až v ďalšej časti trip reportu.

B777-200 Nok Scoot HS-XBC (NRT)	A320neo Royal Brunei Airlines V8-RBB (NRT)